Na počiatku všetkého je vždy túžba. Tá naša sa v rodine dedila z pokolenia na pokolenie a pozvoľna sa dotvárala do dnešnej podoby. Keď sme v roku 2008 prišli na majer bývať s najdúšikom Maxíkom a troma mačkami, nemali sme ešte konkrétnu predstavu o tom, čo všetko na ňom chceme chovať a robiť. Vedeli sme len to, že chceme v našom živote niečo zmeniť. Žiť pomalšie, zdravšie a namiesto instantných zážitkov, ktoré sa dajú kúpiť za peniaze, opäť zažívať skutočné emócie. A tých bolo už v prvom roku nespočetne. Po prvom roku sa k nám na majer zo senických IBVčiek prisťahoval mačací veterán Mišo a o niečo neskôr aj útulkáčka Molinka, ktorú našli presne na tom istom mieste, ako pred časom Maxíka. A pretože sa na seba veľmi podobajú, naučili sme sa to chápať tak, že si k nám našli cestu dvaja súrodenci.
Všetko ostatné sa začalo vlastne veľmi nevinne. Keď sme zatrávnili pozemok, pochopili sme, že ho bude treba aj kosiť a tak sme si zadovážili prvé „kosačky“. Naše prvé sliepky si dlho nepožili. Brok nám predviedol svoje poľovnícke schopnosti a všetky nám ich za jednu noc vykántril.
Poplakali sme si. Ale kolobeh života je spravodlivý a každú stratu vždy niečím vynahradí. Ďalšia generácia sliepok sa ujala a prežila bez problémov a postupne k nej pribudli kačky, králiky, ovce, perličky, ryby, ďalšie dve mačky a včely. Dnes si u nás svorne spolunažívajú a ich vzájomná prepojenosť, s akou si navzájom prospievajú, nás neprestáva napĺňať úžasom a pokorou voči prírode a jej elementárnym zákonitostiam. A presne nimi sa na majeri riadime.
Naše zvieratá chováme tradičným spôsobom, na voľnom výbehu a prirodzenej potrave. Vďaka ovečkám, ktoré zodpovedne a pravidelne hnoja našu trávu najkvalitnejším zo všetkých hnojív, si naša hydina po celý rok nájde v zemi dostatok červíkov a chrobákov. Jej rast nijako neurýchľujeme a obiloviny používame len na prikrmovanie, najmä v období, keď sú červíky zazimované. Ovečky si zasa poctivo plnia úlohu kosačiek druhej úrovne, keď spásajú na majeri trávu a chutia si na našom sene, pre ktoré by sme inak ťažko hľadali upotrebenie. O seno totiž nie je záujem a páliť sa nesmie.
Jednoducho hospodárime tak, ako nás to naučili naši starí rodičia a ako je to prirodzené. Trpezlivo, podľa starých prírodných zákonov a bez chémie.
Ak si potrebujete spomenúť, aké to je, príďte sa k nám pozrieť.